Seznamka
Daniel Pastirčák
Autor: archiv autora / Boris Neméth
V čase, keď sa Benedikt, na prekvapenie mnohých, rozhodol zo svojho rímskeho stolca odstúpiť, bol som pozývaný do TA3 ako jeden z komentátorov vatikánskych premien. V okamihu zvolenia nového pápeža som sedel v televíznom štúdiu. Mal som zareagovať. Bol som Františkom úprimne zaskočený: „Vyzerá ako človek, ktorého prezliekli za pápeža.“ Vyhŕklo zo mňa. Odvtedy Rímsky biskup znova a znova potvrdzuje, čo mi našepkal prvý dojem.
František bol zvolený krátko po tom, čo slovenskú katolícku cirkev ochromil prípad čudného odvolania arcibiskupa Bezáka. Z optiky Slovenska sa tieto dve udalosti javia ako priamy protiklad. František je presne taký, ako to prvým gestom naznačil. Nestratil sa v symbolickej postave pápeža. Razantne z nej vykukuje, všade vstupuje s tvárou autentického človeka. Rukopis Ríma sa pod jeho rukou nečakane premenil: Okázalosť vystriedala prostota, úzkostlivosť nahradila sloboda, uzavretosť sa zmenila na otvorenosť k dialógu. Od prvého vystúpenia František neprestal prekvapovať. Jeho výrok: Kto som ja, aby som súdil homosexuálov?, či kázeň, v ktorej ateistickým priateľom odkázal: Konáš dobro, stretneme sa, obleteli svet. Moji skeptickí priatelia sa však cynicky usmievali: „Sú to iba prázdne gestá. Marketingový trik Vatikánu.“ „Počkajme si na to, čo naozaj urobí. Som napríklad zvedavý, či niečo spraví s Bezákom.“ Spravil! To dnes uznávajú i moji skeptickí priatelia.
Nedávna audiencia Róberta Bezáka u pápeža Františka mala v sebe čosi symbolické. Vďaka statočnému českému kardinálovi sa streli dvaja muži, ktorí svojím spôsobom k sebe patria. To, čo pápež František predstavuje v celosvetovom meradle, sa na Slovensku v malom pokúšal žiť i Bezák. Bezákovo dobromyseľné: Boh je pohoďák, akoby predznamenalo ono krásne „Bon giorno“ z vatikánskeho balkóna. Arcibiskupovi Bezákovi pri vizitácii vyčítali, že chodil v rifliach a znevažujúcim spôsobom sa vyjadroval o liturgických rúchach. Krátko po zvolení Bergolia svet obletela veselá historka. Františkovi ponúkli tradičnú červenú pápežskú róbu, aby v nej vystúpil. František ju s úsmevom odmietol – „Ďakujem, čas karnevalov skočil.“
Arcibiskup Róbert Bezák na soukromé audienci u papeže Františka
Autor: L'Osservatore Romano / Christnet.cz
Katolicizmus mal na Slovensku roky inú tvár. Tvár arcibiskupa Jána Sokola. Na tú tvár padal a padá tieň Jozefa Tisa, k jeho odkazu sa Sokol hlásil, tieň deportácií a protižidovských zákonov i tieň záznamov vo zväzkoch ŠtB. Dvaja arcibiskupi Ján a Róbert tvoria protikladné svety. Protikladné chápanie kresťanstva; uzavretý mocenský a otvorený dialogický. Dnes už hádam nikto nepochybuje, že odvolanie arcibiskupa Bezáka bolo vyvrcholením sporu tých dvoch arcibiskupov. Koncept otvoreného kresťanstva bol odvolaním Bezáka v slovenskej katolíckej cirkvi zamietnutý. Vec taká drahá pápežovi Františkovi bola zdrvujúcim spôsobom potlačená. Róbert Bezák odišiel a na Slovensku sa pohodlne usadil uzavretý autoritársky štýl cirkevného života.
Slovensko má však ešte jednu tvár, staršiu, tvár známu dávno pred tým, než sa na scéne objavil arcibiskup Bezák. Tvár obyčajného pešiaka, saleziána Antona Srholca. Tento odvážny pokorný muž najprv nevyhovoval komunistom. Desať rokov si odsedel v komunistickej väznici. Po páde komunizmu sa ukázalo, že nevyhovuje ani slovenskej cirkevnej hierarchii. Z vôle arcibiskupa Sokola bol otec Srholec pozbavený pastorácie a odsunutý na okraj cirkvi. Roky sa Tonko venuje bezdomovcom. Sám vie, čo je to byť bezdomovcom. Napriek tomu práve on sa na Slovensku stal tvárou, ktorá v očiach verejnosti kresťanstvu po celé roky vracala dôveryhodnosť – „ekumenický arcibiskup otvoreného kresťanstva“. Roky uplynuli, António má už 85 rokov. Slovenská cirkevná vrchnosť ignoruje jeho prácu i jeho obdivuhodne široký duchovný vplyv. Nič sa nezmenilo. Pastoráciu mu už nikdy nevrátia.
Možno by mohol nejaký dobrý kardinál Františkovi do vnímavého ucha pošepkať, že na Slovensku má roky verného spojenca – „pastiera, ktorý páchne po ovciach“. Aké by to bolo, keby si pápež, čo v noci chodí navštevovať pouličných bezdomovcov, podal ruku s mužom, ktorý s bezdomovcami žije a sám je vo vlastnej cirkvi bezdomovcom?
Články v rubrice Areopag vyjadřují osobní názory autora.
Daniel Pastirčák je kazatelem Církve bratrské v Bratislavě - sbor Kaplnka, básník, spisovatel a výtvarník.
